cofi

Ocitol som sa minulý štvrtok doma, čomu ja vravím zatiaľ môj pravý a naozajstný domov (svojím spôsobom to tak bude navždy), čiže v Revúcej. Nádherný kraj, malebné mesto prvého slovenského gymnázia, kde svojho času dral svoj zadok aj Matej Bencúr Kukučín.
Dostalo sa mi do rúk miestne periodikum, ktoré už nejaký ten rok nazýva sa Revúcke listy. Milé noviny gemerského kraja, viacmenej mesta Revúca, kde sa dozviete najnovšie zvesti, čo sa udialo za posledný mesiac.. Od primátorskej stoličky cez čiernu kroniku (kde mimochodom príspevky natiahli moje pery smerom nahor kvôli krádežiam v miestnych potravinách cca v hodnote 20 SK a za tým info, že dotyčný dostal pokutu 500 Sk od mestskej polície :)), až po športové aktivity mesta.
Niekde medzi tým som hľadal a aj našiel článok, ktorým pravidelne prispieva ten istý autor. Mám jeho príspevky najradšej, pretože nie sú o politike, nakupovaní ani o "in" móde. Sú o rôznych zvykoch v našom regióne, písané gemerským nárečím, ktorým ešte poniektorí ľudia rozprávajú na tamojších dedinách. Nechcem ho prepisovať, rád by som len priblížil, aké milé môžu byť slová v tomto nárečí, ako aj v inom samozrejme..
"Veľká noc je tu šva neviďeť. Najskoré póst a smútok, potom hojnosťi a veselosti bude. Ak kažďí rok. Najveselši buďe v ponďelok, bo se kúpať choďí.. Ďiaušetá budú krišeť, pišťeť, spiarať se, ale to len tak naoko. Hrďia budú, že kelo kúpašó na kúpašku prišlo.." :)))))
Milujem kraj, kde som vyrástol..