cofi

Vlastne ani neviem, ako mám začať..
Pamätám si veľa vecí z detstva.. Ako sme boli spolu lyžovať vo Vysokých Tatrách na Hrebienku, keď som mal asi 3 roky. Ako ma otec držal medzi svojimi lyžami a tak sme šli spolu z kopca. Potom tiež o niekoľko rokov neskôr, keď ste ma nechali na tom istom svahu ísť samého (nelyžovali ste a čakali ma dolu) a ja som si nevzal rukavice, lebo sa mi zdalo teplo, a potom som spadol v polovici svahu na ľade a plakal som, lebo mi bola zima na ruky :) úplne cudzí ľudia sa ma pýtali, keď som tam tak sedel a slzy sa mi rinuli z očí, či sa mi niečo nestalo.. a potom, keď som zišiel naveľa, som vám to vyrozprával, vysťažoval som sa a vy ste ma pohladili a pochválili, že som to zvládol sám.. Myslím, že už vtedy ste ma svojím spôsobom pripravovali do života.
Ty si bola tá, ktorá mi odmalička ukazovala, čo je správne a čo nie a vychovávala ma tým najlepším spôsobom v Tvojich očiach, veď som bol Tvoj prvorodený. Venovala si sa mi pri domácich úlohách, lebo si chcela, aby bol zo mňa vzdelaný človek, tak, ako to Tebe a Tvojim súrodencom dožičili Tvoji rodičia. Pripúšťam, že mi to vtedy nebolo niekedy príjemné, veď ktoré malé dieťa sa najradšej zo všetkého učí. Človek to ale pochopí až neskôr..
Ty vieš najlepšie, ako som s Tebou vždy "bojoval", keď si chcela, aby som bol medzi najlepšími v triede. Iba som sa márne vzpieral svojou detskou dušičkou voči niečomu, čomu som dosť dobre nerozumel. Lenže som to tak cítil, škoda, že sme sa nepochopili..
Chápem, že si mi chcela vždy len to najlepšie a chceš to stále, tak ako všetky dobré mamy na svete. Ale poznáš to prirovnanie, keď tekvicu tlačia nasilu pod vodu..
Škoda, že bol vtedy iný svet a inak sa pristupovalo k výchove detí. Ovplyvňovala vás vtedy tá doba. Ale veľmi si vážim, že si vychádzala z hodnôt Tvojho otca, ktorý Ťa "tvrdo" (prízvukujem, že v úvodzovkách, aby si niekto nemýlil dojmy s pojmami) vychovával, aby si bola dobrým človekom. Neviem si v dnešnej dobe predstaviť, ako by chodili desaťročné deti ráno o piatej pásť kravy svojich rodičov a či by to vôbec dokázali..
Viem, že mi chceš len to najlepšie aj teraz, a preto mi občas dohováraš. Bola by si rada, keby som sa "dobre" oženil a mal rodinu a bol konečne "dospelý". Verím, že raz príde aj to. Ibaže dnes je to naozaj o čosi tažšie ako kedysi.. A musí sa na to nájsť ten "pravý" človek. Ja tvrdím, že všetko je tak, ako má byť a čo sa stať má, stane sa..

Chcel by som sa Ti poďakovať (aj otcovi a celej rodine) za to, akého človeka ste zo mňa vychovali. Som Ti za to nesmierne vďačný.


Chcem Ti povedať, že Ťa mám veľmi rád, veď si moja mama..